Vítame na stránkach spolkového ministerstva zahraničných vecí

Znalosti nemčiny s vysokou pridanou hodnotou

Titulná strana štúdie o prieskume cudzích jazykov s trojuholníkovými elementmi a obrázkami v žltej, čiernej, modrej a bielej farbe.

Znalosti nemčiny s vysokou pridanou hodnotou, © DSIHK

23.01.2018 - Článok

Bez znalosti cudzích jazykov to nejde: pre kariéru v hospodárstve sú dôležité. Vyplýva to z prieskumu, realizovaného medzi 141 nemeckými a rakúskymi investormi na Slovensku.

Bez znalosti cudzích jazykov to nejde: pre kariéru v hospodárstve sú dôležité. Vyplýva to z prieskumu, realizovaného medzi 141 nemeckými a rakúskymi investormi na Slovensku. Pre tieto firmy je nemčina zároveň najdôležitejším cudzím jazykom. Nájsť na slovenskom trhu práce uchádzačov s príslušnými znalosťami je však čím ďalej ťažšie.

Pre takmer všetky zúčastnené firmy (96,5 %) zohrávajú pre kariéru v príslušnom podniku znalosti cudzích jazykov dôležitú úlohu. Niet divu, veď hlavným pracovným jazykom top manažmentu, u siedmych z desiatich účastníkov prieskumu, je buď nemčina (43,3 %), alebo angličtina (26,2 %). Všeobecne považuje takmer každý druhý účastník (47,5 %) nemčinu za najdôležitejší cudzí jazyk vo svojom podniku.


„Angličtina sa aj na Slovensku presadila ako najdôležitejší medzinárodný obchodný jazyk. Náš prieskum jednoznačne ukazuje, že pre kariéru na Slovensku ponúkajú znalosti nemčiny hmatateľnú výhodu“, komentuje výsledky Guido Glania, konateľ Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK). Pozornosť si zaslúži aj skutočnosť, že mnohé z opýtaných firiem (27,7 %) kládli dôraz na to, aby ich zamestnanci ovládali rovnako dobre nemčinu aj angličtinu.


Najčastejším miestom pre získanie znalostí cudzieho jazyka, zameraných na príslušné povolanie, sú stále štátne školy. To platí u viac ako polovice zamestnancov v opýtaných podnikoch (52,5 %). V trende sú však aj podnikmi realizované jazykové tréningy (49,6 %) a účasť na kurzoch v zahraničných jazykových inštitútoch (39 %).


„Keďže výučba cudzích jazykov na štátnych školách zohráva dôležitú úlohu, je na zamyslenie, že stále menej žiakov sa učí nemecký jazyk", hovorí šéf SNOPK G. Glania. „Od roku 2011 počet žiakov s výučbou nemčiny na školách klesol celkovo o 25 %. Len v poslednom roku pokles predstavoval dokonca 18 %“, uvádza Glania.


Prieskum okrem toho skúmal, ako podniky hodnotia ponuku uchádzačov so znalosťami nemčiny na slovenskom trhu. Viac ako dve tretiny investorov (67,4 %) nevie bez problémov pokryť svoju potrebu nemecky hovoriacich pracovníkov. Jasná väčšina (59,6 %) v tejto súvislosti uviedla, že situácia ohľadom uchádzačov sa za posledných päť rokov zhoršila, pokiaľ znalosti nemčiny boli potrebné ako kritérium pre ich prijatie do zamestnania. „Klesajúci trend u žiakov s výučbou nemeckého jazyka na školách medzičasom preniká na pracovný trh“, konštatuje Hans Christian Kügerl, obchodný radca rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku a riaditeľ ADVANTAGE AUSTRIA Bratislava. „Mnoho firiem, ktoré potrebujú nemecky hovoriacich pracovníkov, preto musí zvyšovať náklady na získavanie pracovníkov alebo investovať do ich jazykového doškolenia vo vlastnej réžii“, doplnil konateľ SNOPK G. Glania. Celkovo sú rámcové podmienky pre výučbu nemčiny na Slovensku ešte priaznivé, konštatuje Guido Glania. Nemecko a Rakúsko ponúkajú širokú podporu záujemcom o výučbu nemeckého jazyka zo Slovenska. Napr. 38 slovenských škôl patrí k sieti partnerských škôl PASCH-net.de. Zároveň stavajú na dôveryhodnej spolupráci so slovenským ministerstvom školstva. Príkladom pre jazykovú podporu z radov hospodárstva je Nadácia Volkswagen, ktorá sa angažuje v oblasti výučby nemčiny pre slovenské deti a mládež.

Na začiatok stránky