Vítame na stránkach spolkového ministerstva zahraničných vecí

Článok spolkového ministra zahraničných vecí Heika Maasa pri príležitosti 30. výročia nemeckej jednoty

Príhovor spolkového ministra zahraničných vecí, Heika Maasa, pri príležitosti Dňa nemeckej jednoty 3. októbra 2020

Príhovor spolkového ministra zahraničných vecí, Heika Maasa, pri príležitosti Dňa nemeckej jednoty 3. októbra 2020, © Nemecké veľvyslanectvo v Bratislave

02.10.2020 - Článok

„Teraz zrastá to, čo patrí spolu.“ – každý v Nemecku pozná tento citát Willyho Brandta. Dodnes to s úplnou samozrejmosťou vzťahujeme na znovuzjednotenie našej krajiny pred 30 rokmi, ktorá bola rozdelená múrom a ostnatým drôtom.

„Teraz zrastá to, čo patrí spolu.“ – každý v Nemecku pozná tento citát Willyho Brandta. Dodnes to s úplnou samozrejmosťou vzťahujeme na znovuzjednotenie našej krajiny pred 30 rokmi, ktorá bola rozdelená múrom a ostnatým drôtom. Ale kto sa pozrie bližšie, ten môže skutočne zapochybovať o tom, či Willy Brandt pritom myslel naozaj len na Nemecko. Pretože hneď na druhý deň po páde Berlínskeho múru hovoril o „niečom veľkom (...), aby opäť zrástli časti Európy“.

Nemecká jednota a zjednotenie Európy – oboje je a ostane neoddeliteľne vzájomne prepojené. V Lipsku, Berlíne, Drážďanoch a na mnohých iných miestach vo Východnom Nemecku demonštrovalo státisíce ľudí za svoju slobodu.  Ale aj všade v strednej a východnej Európe vyšli ženy a muži do ulíc a svojou túžbou po slobode valcovali múry a ostnaté drôty. Nikdy na to nezabudneme. Bez dôvery, ktorú naši európski partneri, USA a vtedajšie vedenie Sovietskeho zväzu vsadili v mierové a európske Nemecko, by znovuzjednotenie nebolo politicky možné.  A preto sa naša vďačnosť za nemeckú jednotu neoddeliteľne spája s pevným presvedčením, že budúcnosť Nemecka spočíva len a len v skutočne zjednotenej Európe.  Toto je jediná definitívna odpoveď na „nemeckú otázku“, ktorá Európu v poslednom storočí takým bolestným spôsobom neustále zamestnávala.

 „Viac Európy“ preto nikdy nie je cenou, ktorú sme my Nemci museli zaplatiť za znovuzjednotenie, ale ďalším historickým výdobytkom. A tak správne nasledovalo, že presne v tom článku našej ústavy, v ktorom sa predtým hovorilo o snahe znovuzjednotiť Nemecko, sa dnes píše o „uskutočnení zjednotenej Európy“. Najdôležitejšie míľniky na tejto ceste sú známe: zrod Európskej únie podpisom Maastrichtskej zmluvy, hospodárska a menová únia, naša dnešná Lisabonská zmluva, ale najmä vstup stredo- a východoeurópskych krajín do EÚ, ich túžba po slobode a ich odhodlanie k rozhodujúcemu impulzu ďalšieho európskeho zjednocovania – nie len v zmysle väčšieho vnútorného trhu, ale aj ako spoločenstva hodnôt.   

30 rokov po znovuzjednotení sa výzvy zmenili: korona-kríza nie je len jednoducho ďalšou krízou popri celoeurópskom náraste sily nacionalistov a populistov, narastajúcej rivalite medzi USA a Čínou a popri hrozbe dezinformovanosti pre naše demokracie.  Pandémia ich ešte viac posilňuje a zostruje. Musíme na to nájsť skutočnú európsku odpoveď – tak ako pred 30 rokmi. A táto odpoveď je taká istá, ako po znovuzjednotení nášho kontinentu: potrebujeme solidaritu vo vnútri, aby mohla Európa svoje hodnoty a záujmy suverénne presadzovať navonok. Solidarita a suverenita sú dve strany tej istej mince.

To, že Európa vie vo vnútri konať solidárne, sme ukázali v uplynulých mesiacoch – naposledy keď sme sa dohodli na historicky jedinečnom balíku podporných opatrení, za ktoré sa všetci zasadzujeme.  A počas nášho predsedníctva, ale aj potom, chceme ísť ešte ďalej: Pri posilnení Európy, ktorá musí byť sociálna a inovatívna. Pri vytváraní trvalo udržateľného európskeho hospodárstva s ambicióznymi cieľmi pre ochranu klímy a životného prostredia. A pri schvaľovaní budúceho rozpočtu Európskej únie – na základoch hodnôt nášho spoločenstva.

Tak vznikne Európa, ktorá vie obhajovať svoje hodnoty a presadzovať svoje záujmy vo svete. Počnúc obstarávaním liekov a očkovacích látok, cez vysporiadanie sa s krízou v jej susedstve až po aktívnejšie rozvíjanie digitálnych zmien. Všade tam znamená „viac Európy“ viac spoločnej suverenity, viac schopnosti konať, viac vplyvu vo svete zajtrajška.

To, čo pri tom potrebujeme, je rovnaká nádej, rovnaká sila, s akou si ľudia v strednej a východnej Európe pred 30 rokmi vybojovali jednotu a slobodu. Preto chceme, aby „Konferencia o budúcnosti Európy“ zahájila svoju prácu ešte pred ukončením nášho predsedníctva. Aby sa všetci občania Európy mohli spoločne zapojiť do procesu hľadania cesty z krízy a diskutovať o Európe v roku 2025, či 2030 – otvorene, ale aj kontroverzne.  Pretože jednota neznamená, že sme jednotní všetci od samého začiatku. Sila Európy tkvie práve aj v našej rozmanitosti, pokiaľ nezabúdame, čo nás spája: naše hodnoty. My Nemci vieme, aké ťažké je zrásť spolu. Ale vieme aj to, že je to hodné každej námahy. Preto sa dnes zasadzujeme za jednotu Európy takisto vášnivo, ako za nemeckú jednotu pred 30 rokmi. Aby zrástlo to, čo patrí spolu.

Na začiatok stránky